Recenzia Honda Civic 1.8 iVTEC, 103kW

Interiér a exteriér

Na prvý pohľad zaujme futuristické pojatie prednej masky, ako aj výrazne dynamický celkový vzhľad predposledného Civicu. Zamračená Honda tiež ponúka pekné sériové kolesá, čierne lemy blatníkov, zaujímavo tvarované kľučky dverí a kopec iných detailov, na ktoré je stále radosť pozerať. Interiér pri prvom kontakte spôsobí šok, keďže kabína nemá ďaleko od kokpitu vesmírnej lode. Všetko má však svoje miesto, všetko je po ruke, a prístroje sú dobre čitateľné a prehľadné. Sedí sa nízko, posed za volantom je výborný, výhľad vylepšujú rozmerné spätné zrkadlá, mierne ho naopak zhoršuje malé a vysoko umiestnené zadné okno. Spracovanie kabíny je fajn, testované auto však už kde tam povŕzgavalo plastami. Kufor je na triedu priemerný, s vysoko umiestnenou nakladacou hranou.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Klasika v podaní Honďáckej atmosféry 1.8 s variabilným časovaním ventilov iVtec oživuje zabudnuté spomienky na poctivé a točivé japonské motory. Síce už nieje až tak hladná po otáčkach, ale výkon pekne graduje až po obmedzovač (7000ot/min). Má dravý ale nevtieravý zvuk, dosť sily aj v nižších otáčkach a príjemnú spotrebu, ktorá dramaticky nestúpa ani pri divokej jazde. Manuálny 6-kvalt má dosť krátke prevody, páka trčiaca z palubovky je poruke, a má krátke a jasne vymedzené dráhy.

Podvozok, brzdy a riadenie

Podvozok Civicu je nastavený bezpečne a čitateľne, jeho kvality dopĺňa stabilizačný program. Pri prehnanom nájazde do zákruty sa dostaví nedotáčavosť, elektronika si však vždy poradí. Nerovnosti zachytí s prehľadom a komfortne. Riadenie je príjemne ostré, možno trochu ľahké, ale presné a citlivé. Na brzdy je vždy spoľah, dobre sa dávkujú a sú presvedčivo účinné.

Chyby a poruchy

Podľa majiteľa Civic častejšie dostával iba nové žiarovky, čapy riadenia a brzdy, inak iba pravidelný servis.